Ako dodal, rozmery v návrhu na dobývací priestor sú 700 krát 800 metrov,
250 metrov do hĺbky a je to bezprostredná blízkosť areálu, v ktorom
sídlia podpolianske strojárske firmy. „Podľa návrhu je kraj ťažobnej jamy 100 metrov od areálu, v ktorom pracujú ľudia z regiónu,“ spomenul s tým, že strojárska výroba je nezlučiteľná s povrchovou baňou. „Spôsob ťažby by ovplyvňoval priestor, nehovoriac o lúhovaní a otrasoch. Nebude to kompatibilné,“ zdôraznil.
Podľa neho kým sa o téme ťažby zlata pod Poľanou hovorí a sú o tom súdne
spory, zákazníci globálnych firiem, pre ktoré robia strojárske firmy v
detvianskom areáli, to sledujú. Pripomenul tiež, že týmito informáciami
môžu cítiť ohrozenie. „Keď si budú robiť dlhodobé plány a hľadať
svojich dodávateľov, je možné, že budú hľadať alternatívu v iných
firmách, ktoré nebudú ohrozené možnou ťažbou zlata,“ podotkol. „Preto
sa bojíme straty pracovných miest. Pretože to môže prísť a takýmto
spôsobom sa to skončí. V areáli pracuje približne 40 firiem, celkovo
2500 ľudí,“ uviedol.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Lunter počas
tlačovej konferencie pripomenul, že 12. februára tohto roka sa skončila
platnosť rozhodnutia určenia prieskumného územia na ťažbu zlata. To
vydalo Ministerstvo životného prostredia SR za predošlej vlády. „Je to dobrá správa, môže byť však vydané aj nové,“ skonštatoval.
BBSK zhrnul, že Najvyšší správny súd SR zároveň na prelome rokov zrušil
verdikt Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici o zastavení konania o
určenie dobývacieho priestoru. V súčasnosti je tak opäť na banskom
úrade, aby vo veci určenia dobývacieho priestoru v lokalite Biely vrch v
Detve rozhodol.
Hlavný banský úrad v stanovisku pre TASR pripomenul, že výsledkom
konania o určenie dobývacieho priestoru je len územné rozhodnutie, na
základe ktorého nie je možné začať dobývať žiadne výhradné ložisko. „Samotné určenie priestoru ešte neznamená, že konkrétne ložisko sa vôbec niekedy bude dobývať,“ ukončil úrad.